O obci

Na základe nálezov (našlo sa úštepové škrabadlo z obsidiánu) bola naša obec zaradená medzi lokality z doby kamennej. O ďalšom vývoji osídlenia v ostrovskom chotári chýbajú archeologické, či písomné doklady, ale predpokladá sa, že samotná dedina vznikla v rozmedzí 11._14. storočia.

V roku 1336 pri delení majetku šľachticov z Michaloviec vznikla správa o dvoch ostrovských poliach (campus Kethwzturow ). Priama správa o obci (Oztrow) pochádza z latinskej listiny z 24.augusta roku 1418, ktorú vydal panovník Žigmund Luxemburský. V listine je uvedené, že spolu s ďalšími majetkami od nepamäti patrí predkom priora Alberta z Michaloviec a jeho bratov. Do začiatku 15. Storočia sa na majetkoch šľachticov z Michaloviec vyvinuli tri panstvá michalovské, jasenovské a tibavské, kde patril Ostrov a ďalšie dediny.

V roku 1427 mala naša obec najmenej dvadsaťtri obývaných domov. Koncom 16. Storočia tu stálo už len pätnásť obývaných domov. V obci býval richtár a poddanské obyvateľstvo. Richtár okrem správy obce mal na starosti odvádzanie dani.

Na vznik názvu obce existujú rozličné názory. Podľa prvého pomenovania Ostrova súvisí s obrannými opatreniami, podľa druhého názov sa vzťahoval ako chotárne pomenovanie pozemkov medzi ramenami miestneho potoka a následne na tamojšie sídlisko.

Ostrov administratívne patril do Užskej stolice. Centrom stolice bol Užhorod. O pomeroch v 18. stor. nás informujú dva rukopisi o Užskej stolici. Prvý napísal Adam Horváth, šľachtic z Pavloviec nad Uhom . „Obec je v lesoch a má len troch či štzroch obyvateľov. Veľmi často ju zaplavujú vody ztekajúce z hôr, čo je nešťastím pre obec. Má viac lúk. Patrí viacerým zemepánom.” Druhý rukopis je od Mateja Bela. „Ostrov je obkľúčený lesmi a leží blízko pri riečke Horný a často je zamorovaný záplavami.”

V rokoch 1772-1774 v čase tereziánskej urbánskej regulácie, na šiestich hektarároch urbánskej pôdy hospodárili príslušníci štyroch sedliackých rodín . V 18.stor. sa na území habsburskej monarchie uskutočnilo prvé vojenské mapovanie. Na mape je dedina označená ako „Osztró”. V tom čase bola obklopená lesmi. V roku 1828 tu v dvadsiatich siedmich domoch bývalo 290 obyvaťeľov, no v roku 1900 už bývalo v dedine 40 rodín a 381 obyvateľov. Z celkového počtu 75 domov bolo 53 postavených z dreva, 4 z kameňa alebo tehly, 18 z kombinovaného materiálu. Väčšina obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom, niektorý remeslom a bol tu aj jeden učiteľ. V druhej polovici 19. stor. tu vznikla ľudová škola, kde sa žiaci učili hlavne čítať, písať, počítať a náboženstvo. V roku 1904 sa v nej vzdelávalo 30 chlapcov a 28 dievčat.

V rokoch 1907-1910 bol vybudovaný neogotický filiálny kostol zasvätený Nanebovstúpeniu pána. Vybudovali ho na pozemku zakúpenom od statkára Csuha zo Sobraniec. 5. Mája 1910 bol kostol slávnostne posvätený.

V roku 1920 bol z Užskej župy vyňatí sobranecký okres, kde patril aj Ostrov, a pripojili ho k Zemplínskej župe so sídlom v Michalovciach. V roku 1921 sa uskutočnilo prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva v ČSR. V Ostrove, s rozlohou chotára 601 ha, bývalo v osemdesiatich domoch 441 obyvateľov (237 žien, 204 mužov).

Národnosti: československá 338, rusínská 98, maďarská 3,iná 1, cudzinci 1

Náboženstvo: rímskokatolícke 234, greckokatolícke 174, kalvíni 27, izraelitské 6

V roku 1926 a 1927 vznikli v obci dva veľké požiare, ktoré postihli niekoľko objektov. Škodu odhadli na 52 000 korún. Preto medzi priority na rok 1927 patrilo aj zakúpenie hasičského výstroja. Okrem toho zriadenie kováčskej dielne a zriadenie obecnej školy. Celková rozpočtová potreba obce na rok predstavovala takmer 10 000 korún.

V roku 1939 po vzniku Slovenského štátu obsadila maďarská armáda veľkú časť južného a východného Slovenska a Maďarsko získalo 41 obcí Sobraneckého okresu medzi ktorými bola aj obec Ostrov. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený ostrovský filiálny kostol. Dňa 23. Novembra 1944 bola obec oslobodená vojakmi Červenej armády.

V roku 1947 bol pracoval v obci ochotnicky divadelný krúžok. Vroku 1956 dňa 8. septembra v obci zasvietila prvykrát elektrická žiarovka. V roku 1961 bola otvorená nová predajňa potravín a zriadená materská škola.

V roku 1970 sa uskutočnilo sčítanie ľudí. Obec mala 421 obyvateľov, z toho 89 dôchodcov. V tomto roku 11. augusta navštívil obec prezident republiky Ludvik Svoboda.

V roku 1985 bola urobená nová cesta. V roku 1991 sa v obci začalo rekonštruovať elektrické vedenie. Obec mala 331 obyvaťeľov. O tri roky neskôr bol zavedený plyn. V roku 1996 sa začala oprava kostola a výstavba zákrestie. Celá obnova stala okolo 500 000 korún.