História

Najstaršia písomná správa o dvoch ostrovských poliach týkajúca sa územia obci Ostrov vznikla pri delení majetkov šľachticov z Michaloviec a je z roku 1336 ako Campus Kethwzturov – bezpečnostné pohraničné zriadenie. Priama správa o obci „Oztrow” pochádza z latinskej listiny z 24. augusta 1418, ktorú vydal Žigmund Luxemburský. V listine je uvedené, že spolu s ďalšími majetkami od nepamäti patrí predkom priora Alberta z Michaloviec.

 

Obec Ostrov administratívne patrila do Užského komitátu, ktorý sa neskôr premenil na Užskú stolicu. Centrom stolice bol Užský hrad – Užhorod. Obec postupne prežívala rôzne migračné vlny s počtom až do 550 obyvateľov. V súčasnosti obec spadá do okresu Sobrance, VÚC Košice.

 

OSTROV A NÁBOŽENSTVO

V živote obyvateľov obce Ostrov náboženstvo zohrávalo vždy veľmi dôležitú úlohu a prevažujúca rímskokatolícka časť obyvateľov bola v minulosti priradená ako filiálna obec pod farnosť Tibavu, kde im slúžil aj prislúchajúci farský kostol.

Neskôr v prvej polovici 15. storočia Ostrovčania nábožensky patrili k novopostavenému katolíckemu kostolu sv. Juraja v Sobranciach. V poradí, podľa počtu veriacich, druhú náboženskú skupinu tvorili greckokatolíci. Oyvateľstvo ešte dopĺňali reformovaní kresťania a židia. Uprostred obce stála zvonica s malým asi 30 kg vážiacim zvonom.

 

VÝSTAVBA KOSTOLA

Túžba po vlastnom katolíckom kostole vyvrcholila až v roku 1907, kedy sa začalo s jeho výstavbou a to vďaka pochopeniu satmárskeho biskupa Tibora Boromisza a iniciatíve tibavského farára Pazstora, kde Ostrov ako filiálna obec vtedy patril. Pozemok bol zakúpený veriacimi od bohatej statkárskej rodiny Csuhu zo Sobraniec. Základný materiál – kameň bol vozený z Choňkoviec z Macikovej bane, piesok z Jovre /Storožnica-Ukrajina/ a vápno z Brekova.

 

Stavbu viedol murársky majster Čičajčík z Košíc, ktorý si zo sebou doviedol 21 murárov. Stravovanie si zabezpečovali vlastnou kuchyňou a kuchárkami. Cena stavby bola dojednaná na 24 tisíc vtedajších korún s tým, že pomocné práce prevádzali veriaci. Pred ukončením bola cena zvýšená o 500 korún.

 

KOSTOL NANEBOVSTÚPENIA PÁNA V OSTROVE

V priebehu troch rokov bol kostol postavený ako jednoloďová stavba v neogotickom slohu s polygonálnym presbytériom a so štvorhrannou predstavanou vežou s pôvodným zvonom zo zvonice. Klenba a vonkajšia úprava sú pseudogotické. Nad vstupným portálom je vimperg /ozdobný štít/. Interier kostola je jednotný s jeho exteriérom. V súčasnosti sú vo veži dva zvony. Prvý malý /160 kg/ odliaty v roku 1909 nesúci nápis:

„ EGRY FERENC KISGEJOCON 1909.”

Druhý veľký /250 kg/s nápisom na jedenej strane „FABRIKA ZVONOV „AKORD” UŽHOROD. 1925.”, čo svedčí o mieste a čase jeho odliatia.

zvon

 

Tento veľký zvon bol odliaty ako náhrada za pôvodný veľký zvon,ktorý bol odliaty spolu s menším v roku 1909,a ktorý bol v roku 1917 rekvirovaný na vojenské účely.

 

Na druhej strane veľkého zvonu je nápis:

“MÁRIA KRÁĽOVNA RUŽENSKA ORODUJ ZA NÁS! ŠECKICH KTORY ZME TEBE TENTO ZVON OBETOVALI,OSTRAVSKI RIM. KTH. I GR. KTH. VERIACI 1925″

Kostol bol potom postupne zariaďovaný aj z vnútra. Ústredným motívom je oltár s obrazom Nanebovstúpenia Pána, ktorý na znak úcty veriacim katolíkom v Ostrove daroval spomínaný satmarský biskup Tibor Boromisz. Oltár bol vyrobený firmou RETAY a BENEDEK v Budapešti, o čom svedčí mosadzný štítok na pravej strane oltára, na úrovni bohostánku. Dňa 5. mája 1910 bol kostol, za účasti množstva veriacich a kňazov, týmto biskupom aj slávnostne požehnaný a zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Doklad o posviacke sa nezachoval. Pred kostolom bol na slávu Božiu osadený jedenástimi veriacimi rodinami kríž s nápisom:

„ISTEN DICSOSEGERE 1910”

Omše sa slúžili pravidelne každú štvrtú nedeľu v mesiaci a na prvý piatok.

Na žiadosť veriacich prichádzal kaplán z Tibavy aj v iné dni.

 

HISTORICKÉ DOTVÁRANIE KOSTOLA

Bočný oltár Panny Márie získaný z milodarov ostrovských žien, spovednica, lavice do kostola a podstavce pod sochy boli vyrobené stolárskym majstrom zo Sobraniec Michalom Kukemezeyom. Kazateľnicu vyrobil stolársky majster Tomkovský v Úbreži z peňazi, ktoré vyzbierali Michal Janík a Michal Dermek americký emigranti z Ostrova v rokoch 1911-1921. Bolo vyzbieraných 20 tisíc korún. Sochu sv. Vendelína dal vyrobiť Pavol Viňanský a podstavec pod sochu Andrej Jakub v roku 1928.

organ

 

Zo začiatku bolo v kostole harmónium darované tibavským kaplánom. V roku 1921 bol, zo zbierok veriacich, do kostola zakúpený jednomanuálový, 8-registrový, pneumatický organ, ktorý bol vyrobený v Kutnej Hore firmou Jan Tuček. Pôvodné harmónium sa odpredalo sobraneckému kantorovi Františkovi Rovňákovi.

 

Do roku 1935 bol kostol iba vybielený a v tomto roku bola v kostole prevedená prvá maľba akad. maliarom Jordánom a Kochom. Na túto maľbu sa veriaci zozbierali. Stala 24 tisíc korún.

„V tom čase sa maľoval rímskokatolícky kostol prvýkrát, lebo predtým bol len bielený. Vymaľovali ho maliari z Košic. Pamätám, že na túto akciu dávali občania po 1q pšenice každá usadlosť, ešte i evanielici. Išli s vozmi, z nižného konca začali a hore dedinou každý dával. Mladší chlapi ho nosili. Po vybratí to hneď odviezli do Tibavy, tam vtedy vykupoval Balog a Klein, predali im to a peniaze išli na maľbu. Potom pri posviacke dali naši ľudia i z okolitých obci milodary a maliarov vyplatili. Rímskokatolícki kurátori boli J. Jakub a P. Viňanský. Gréckokatolícki kurátori boli M. Mirda a M. Janák.”

/Z vlastnoručného životopisu M. Janáka/

V roku 1943 satmársky biskup obnovil rímskokatolícku farnosť Sobrance. Do farnosti bola začlenená aj obec Ostrov. Za prvého správcu farnosti bol ustanovený duchovný otec Zoltán Kravjanský.

Hneď na začiatku jeho pôsobenia bola zakúpená socha sv. Terézie Ježiškovej. Prispela na ňu mládež z výťažkov zo svojich divadelných predstavení pod vedením horlivého učiteľa a pracovníka katolíckych spolkov Bujdoša.

 

Koncom októbra a začiatkom novembra 1944 bolo oslobodzované Sobranecko. Frontové boje tu trvali šesť týždňov a za prechodu fronty, keď bol vyhodený most pri Ostrove, bol črepinami poškodený aj ostrovský filiálny kostol. O dva roky neskôr v roku 1946 bol exteriér kostola, bez štátnej podpory, čiastočne opravený. Náklady presiahli čiastku 153 tisíc korún. V nasledujúcom roku 1947 sa v kostole konali sv. misie. Na ich pamiatku bol vyrobený Michalom Maximom z Ostrova kríž, upevnený na pravo od vchodových dverí. Drevo na kríž darovala rodina Vasiľova.

 

V roku 1961daroval kňaz Ján Jakub, rodák z Ostrova žijúci v USA, kostolu krížovú cestu o čom svedčí aj listina z jej ustanovenia z 24.10.1961. Je podpísaná apoštolským administrátorom Jozefom Čárskym a vtedajším správcom farnosti duchovným otcom Karolom Cirbusom. Krížová cesta je vyrezávaná z dreva a bola vyrobená v Taliansku firmou RICO.

obraz

 

Práce na výzdobe a skrášľovaní kostola nikdy neustávali. Veriaci sa stále snažili aby mali pekný a dôstojný chrám i jeho okolie. V roku 1962 bola okolo kostola zhotovená železobetonová ohrada a pozemok sa zväčšil výmenou za parcelu pod bývalou cirkevnou školou.

 

Vzhľadom na povojnový vývoj a novovzniknutý socialistický režim nebolo možné zabezpečiť úplnú opravu kostola. S jeho opravou sa začalo až v roku 1964.

 

kostol1

„V roku 1964 som napísal žiadosť na KNV odbor kultúry na opravu rímskokatolíckeho kostola tu v Ostrove. Predo mnou žiadali už , ale nebolo schválené. Žiadosť písal Ing. Vinc. Stretli sme sa u kurátora Ďurku, lebo v kancelárii za komunizmu som si to nemohol dovoliť. Bol tam prítomný aj vdp. Cirbus, vedúci farnosti Sobrance, kde patril aj Ostrov ako filiálka a vdp. z Jenkoviec Ilavský.

Žiadosť som napísal strojom na tri strany a vdp. Cirbus ju na druhý deň odniesol na patričné miesta na ONV a KNV. Za 14 dní prišla odpoveď a hneď poslali aj stavebné povolenie. Finančnú pomoc sme nežiadali, lebo veriaci naskladali dostatok finančných prostriedkov. Nato hneď si objednali stavebný podnik zo Sobraniec, ktorý opravu previedol. Na veži bol jeden krov ešte od

fronty zo spodu postrieľaný, muselo sa z neho odrezať 48 cm, o to je veža teraz nižšia, ako bola pôvodne, ale pamiatkový ústav Bratislava dal na to súhlas.

Aj strechu bolo treba opraviť, znova prekryť, lebo tiež bola vo fronte poškodená a takto stála 15 rokov. Po fronte hneď v 1945 zhruba to opravili, ale dôkladne až v roku 1964. Stavebný podnik sa s prácami poponáhľal, lebo už prichádzala zima a 22.11.1964 bola už posviacka. Už bol zimný čas, veľmi chladno a fúkal silný vietor. V stavebnom podniku pracoval ako hlavný tesár p. Harakaľ zo Sobraniec a od nás z dediny pracovali Michal Jenčík a Juraj Miľko. Lešenie bolo okolo kostola drevené až hore k veži. Jenčík vyšiel hore aj keď fúkal silný vietor a začal od vrchu rozoberať a hádzať dole. Vietor s ním narábal, ale on húževnato odolával a v piatok a sobotu rozobral dospodu. Miľko to dával na kopu a v nedeľu bola vysviacka. Na vežu dával bombu a kríž klampliar Juraj Hocko z Nižnej Rybnice. Na posviacku sa zišlo veľa ľudí , prišli aj veriaci z okolitých obci a celá naša dedina. Dali svoje milodary, že sa nazbieralo viac než stala celá oprava. Povyplácali všetko a ešte sa aj zvýšilo na ďalšie akcie.”

 Z vlastnoručného životopisu M. Janáka

 

Súčasťou tejto opravy bolo i prevedenie maľby kostola firmou Remeselná služba Košice. Nástenné maľby sú dielom akad. maliara Jozefa Brannu a ornamenty vytvoril maliar Jozef Džubák. Tieto práce stali viac ako 120 tisíc korún.

 

V roku 1968 bolo do kostola zavedené kúrenie elektrickými akumulačnými pieckami. Nový obetný stôl a sedes boli zhotovené v Okresnom priemyselnom podniku v Sobranciach. Drevený vyrezávaný betlehem na objednávku do kostola dodala Charita, chrámové družstvo v Červenom Kostelci v roku 1972 v hodnote 25 000 korún. V roku 1974 bol kostol obložený drevom v hodnote 15 000 korún. O tri roky neskôr sa zabezpečilo odborné naladenie organu.

 

Počas pôsobenia duchovného otca Jána Šveca – Bilého boli v Brne objednané farebné vitráže do okien a za jeho nástupcu duchovného otca Vladimíra Bubláka dve z nich nainštalované.

 

POHĽAD NA SÚČASNOSŤ

Nežná revolúcia a s ňou návrat demokracie po štyridsiatich rokoch dovolil obyvateľom Ostrova postupne sa zamyslieť nad stavom svojho kostola. V roku 1991 za pôsobenia správcu farnosti duchovného otca Jána Andreja bolo dokončených ďalších päť farebných vitráži okien s biblickými výjavmi. Rok 1991 bol pre Ostrov významný ešte tým, že 15.06. bol za kňaza vysvätený Jozef Maňko, syn Jána Maňka a Anny rod. Janejkovej pochádzajúcej z Ostrova, ktorý sa rozhodol svoju primičnú hostinu,po primičnej svätej omši v Sobranciach, uskutočniť v spoločenskej sále v Ostrove dňa 23.06.1991, na znak vďaky za duchovnú i materiálnu podporu tunajších veriacich počas jeho štúdii teológie.

farar

 

V marci roku 1996 sa konečne začalo s generálnou opravou celého kostola. V rámci opravy bola ku kostolu z južnej strany pribudovaná praktická stavba so sakristiou, miestnosťou pre mládež a miestnosťou pre matky s deťmi. Architektúra prístavby vychádza z uplatnenia oktanonu v pôdorysnom tvare, ktorý je použitý i vo svätyni. Použitie oktanonu v pôdoryse ovplyvnilo strechu prístavby rovnako ako na svätyni a tak sa dosiahol jednotiaci prvok. Autorom projektu prístavby je Ing. arch. Jozef Nemec a Ing Miroslav Kic. Bolo urobené nové schodište spolu s predĺžením chóru a prevedená renovácia maľby kostola p. Ivanom Chlapčakom a jeho synom z Bardejova a pomocným maliarom Kornelom z Michaloviec vrátane odstránenia starého dreveného obloženia kostola. Ferdinand Horvath zo Sobraniec, spolu s otcom, vyrobili a doplnili 7 kusov kostolných lavíc podľa vzoru pôvodných. Obnovil sa vonkajšok kostola vrátane strechy a príchodovej cesty. Kostol bol zariadený novým liturgickým zariadením ambónou a kamenným obetným stolom, ktorý podľa dodaného modelu vyrobil Juraj Prokop st., z Ostrova. Náklady na opravu presiahli hodnotu 700 tisíc korún bez množstva svojpomocných prác veriacich kresťanov z Ostrova.

 

Po ukončení stavebných prác bola prevedená celková oprava, vyčistenie a naladenie orgánu p. Jánom Varadym,za spoluúčasti Ladislava Kuruca miestneho kuratora.

Takto bol 6.10.1996 kostol konsekrovaný mons. Bernardom Boberom pomocným biskupom Košickej arcidiecézy.

 

bober

 

V priebehu roku 1997 po nastúpeni duchovného otca Juraja Petríka za správcu farnosti bol zrušený starý železobetonový plot a okolie kostola nadobudlo terajšiu podobu. Kameň na chodníky a obvodový múrik okolo kostola bol dovezený z obce Svätuše.

 

Aby sa zamedzilo pôsobeniu spodných vôd a tým sústavnému vlhnutiu stien, roku 2002 boli vnútorné obvodové múry podrezané a odvetrané pomocou vetracích mriežok. Zároveň bolo nainštalované vetranie na troch oknách.

 

Mons. Bernard Bober, pomocný biskup Košickej arcidiecézy k nám zavítal opäť po desiatich rokoch a to pri príležitosti 10-tého výročia konsekrácie kstola. Pri tejto príležitosti slávnostne vysvätil heraldické symboly obce Ostrov, ktoré pripravil starosta obce František Marcin.

 

V roku 2007 na jeseň bolo v chráme nainštalované plynové kúrenie a o rok neskôr bol nainštalovaný elektronický automatický pohon zvonov s diaľkovým ovládaním firmou „Elmont Albin IVAK”

Liptovské Sliače.

 

LITURGICKÝ STAV

Sväté omše v kostole Nanebovstúpenia pána v Ostrove sú pravidelne každú nedeľu, každý sviatok a minimálne trikrát v priebehu týždňa. Od nastúpenia duchovného otca Jána Šveca-Babova sa v kostole pravidelne slúžia polnočné vianočné omše a od roku 2004 i celé veľkonočné trojdnie, vrátane zachovávania tradície posviacky veľkonočných jedál. V nedele popoludní bývajú pobožnosti a počas pôstu sa v piatok a nedeľu modlia krížové cesty. Chod kostola sa udržiava nedeľnými zvončekmi a jednou mesačnou zbierkou na kostol. Ku koncu roka sa vyberá tzv. kostolnícke na odmenu pre kostolníčku a na kúrenie vo výške 15 EUR na rodinu. O duchovnej činnosti spoločenstva kurátori Ladislav Kuruc, Ján Janejka, Juraj Prokop s Bc. Marienkou Janejkovou a Ing. Milanom Maňkom pripravili nástenkovú fotografickú prezentáciu a historický bulletin.

Gréckokatolícki veriaci mávajú bohoslužby vždy v nedeľu a vo štvrtok.

 

A ČO MY BOŽE ?

K mozoľm, k srdciam plným vzdychov, k myšlienkam a rozhovorom našich predkov z Bohom, k očiam plných sĺz i radosti my, veriaci z Ostrova, pod vedením nášho duchovného otca Jána Šveca–Babova, pridávame svoje prosby a modlitby. Vo všetkej skromnosti a pokore pred Pánom Bohom by sme boli radi, keby sa aj naše mená zachovali pre našich potomkov a k 100-ému výročiu sa snažíme vylepšiť, obnoviť a skrášliť tento Boží dom, z ktorého budú dýchať naše duše – naša história.

kazatelnicamaria

K slávnosti storočnice prispievame novou talianskou mramorovou dlažbou boticino dodanou firmou Plynroz Sobrance a položenou p Andrejcom zo Sobraniec, ozdobením obetného stola červenou žulou red imperial podľa návrhu Bc. Márie Janejkovej z Ostrova, novým oltárnym krížom z firmy Ferdinanda Horvatha s korpusom vyrobeným Oskarom Košeckým, novým náterom stien svätyne a obnovením konsekračných krížov. Dávame previesť povrchovú farebnú obnovu sochy sv. Panny Márie, sv. Jozefa a pozlátenie bohostánku umeleckým majstrom Jánom Kováčom zo Sobraniec. Vraciame sa tiež naspäť k histórii, rušíme terajšiu ambonu a tu nahradí pôvodná drevená kazateľnica renovovaná Ferdinandom Horvathom zo Sobraniec. To všetko s Božou pomocou a horlivou prácou hospodárskej rady – Ladislavom Kurucom, Jurajom Prokopom a Jánom Janejkom – za pomoci veriacich Ostrova.

 

 

SPRÁVA KOSTOLA

Od roku 1948 farnosť Tibava, do ktorej filiálna obec Ostrov patrila, spravovali:

Štefan Rác

Jozef Harkel

Jozef Čechtický

Jozef Pastor

Juraj Čalfa

15.11.1943 bola obec Ostrov priradená k novo vzniknutej farnosti Sobrance a duchovná správa bola následovná:

Zoltan Kravjenský 1943 – 1948

Vojtech Jožička 1949 – 1952

Gejza Kalasz 1952 – 1953

Ján Kuča 1953 – 1954

Andrej Tartaľ 1954 – 1956

Jozef Tokar 1956 – 1958

Karol Cirbus 1958 – 1967

Pavol Bazár 1967 – 1972

Ján Kuča 1972 – 1972 spravca z Tibavy

Ján Švec-Bilý 1972 – 1987

Vladimír Bublák 1987 – 1990

Ján Andrej 1990 – 1997

Juraj Petrík 1997 – 2002

Jozef Janič 2002 – 2002

Marek Senderák 2002 – 2003

Ján Švec-Babov 2003

Kapláni: Egid Matuševský 1999 – 2000

Metod Hoľko 2000 – 2001

Marek Senderák 2001 – 2002

Jozef Polák 2002 – 2003

Marek Metiľ 2003 – 2006

Jozef Mrúz 2006 -2009

Martin Štieber 2009

Kurátori, resp hospodárska rada:

-Juraj Jakub /dolný/, Pavol Viňanský

-Ján Marcin, Ján Jakub /ružencov/

-Ján Ďurka, Michal Maxim, Michal Marcin st.

-Ján Fiľko, Ján Janejka, Ján Jenčík, Ján Klacik, Ladislav

Kuruc, Michal Oreský ml., Juraj Prokop, Jozef Pavlovčak,

Michal Marcin ml. 1990 – 1995

-Ladislav Kuruc, Ján Fiľko, Ján Jenčík, Ján Klacik

1995 – 1997

-Ladislav Kuruc, Ján Janejka, Juraj Prokop 1997

Kostolníci:

Marinčák

Oklamčák

Čopak

Michal Legát

Bajuštíková Mária 1957 – 1963

Mária Pavlová rod. Janáková 1964 – 1995

Vendeľová Anna 1996 – 1997

Jana Janáková 1997 – 2005

Ján Jenčík 2006 -2008

Magda Targošová 2009

 

V priebehu histórie kostola dochádzali kantori z farského kostola, alebo kantorovali učitelia z rímskokatolíckej školy, ktorá tu bola v medzivojnovom období zriadená. V období rokov 1999-2008 sa tejto činnosti, povznášajúcej duše ostrovských kresťanov k Bohu, s celým svojím srdcom venovala Anička Mirdová. Ešte aj dnes, pri návrate do svojej rodnej obce, vie potešiť po Bohu túžiace srdcia Ostrovčanov.

 

TECHNICKÉ ÚDAJE

Dĺžka kostola 23,80 m

Šírka kostola 9,90 m (kostol)

7,60 m (prístavba)

Výška veže 26,35 m

Výška kostola 12,85 m

Výška prístavby 5,75 m

Zastavaná plocha 205,10 m2 (kostol)

62,80 m2 (prístavba)

Úžitková plocha 182,50 m2 (kostol)

54,60 m2 (prístavba)

Podľa dostupných materiálov

a z ústného podania spracoval:

Ing. Milan Maňko

Foto: Ján Janejka

 

oknomalba1

malba2malba3